...ako pavúk striehnem v zosnulom listí koketujúcim s ihličímpri rieke náhliacej sa do prameňa pod vŕbou rastúcou do semiačka pod slávičím hniezdom s opernými nájomníkmi vyčkávam na pokračovanie sudbypremýšľam aj o tom, že keď prestanem čakať na Godota a odídemon určite príde, keď ja tu nebudem ...vyhrávam sebe, tebe, vlnám čo sa vlnia ako ovčia vlna melódiu o čase na vŕbovej píšťalkejarletojeseňzimaprečo sa mi neštikúta?...divé husi prileteliemigrovalia konečne zasa priletelipošteklili krídlomzagágali baladu o ozónovej diere a rozlúčili sa dobrou správou, že už ide.Kto?Nie, biznismen a pijan Godot,ale jeho dôvtipná dcéras očami vo farbách tabakového listus vlasmi macerovanými v mliečnej čokoláde s hlasom schopným uspať trojhlavého psa Kerberosa.Prastarou metódou, tzv. poštou v srdcipriniesla písmená zakódované v úsmevena jej perách lososovoružová známka určená na jedno použitie... cítim ju ešte teraznedá sa odlepiť...môj list s niekoľkomiliónovým sekundovým meškaním predsa len došiel.
Poštár Godot
Očakávam sms, mms, e-mail, či poštového holuba s GPS? Veď vravela, že vyznanie priletí neviditeľné, po elektronicky ... neskôr zavolala a podotkla: „Vyčkaj na poštára Godota.“